Vytvorte si vlastné uznanie dlhu rýchlo a správne

Čo je to uznanie dlhu

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Jednostranný úkon znamená, že nie je potrebný podpis alebo súhlas veriteľa na platnosť uznania dlhu. Pokiaľ sa však v uznaní dlhu nachádza aj dohoda o splácaní dlhu v splátkach alebo predlžuje sa týmto uznaním dlhu splatnosť dlhu je potrebný podpis veriteľa (t.j. toho, komu dlžník dĺži peniaze). Rovnako to platí aj v prípade, ak sa zmluvné strany v uznaní dlhu dohodnú na rozhodcovskej doložke.

Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, t.j. domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval. Veriteľ teda nemusí dokazovať v súdnom konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka uznanie dlhu.

Podmienkou platnosti uznania dlhu je, okrem všeobecných náležitostí, ktoré platia pre právne úkony (§ 34 a nasl.), že uznanie dlhu musí mať písomnú formu.

Z uznania dlhu musí byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (tzv. kauza), taktiež v ňom musí byť presne určená výška pohľadávky a nakoniec musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Je potrebné poznamenať, že uznaním dlhu nevzniká nový záväzok (nejde o nováciu).

Uznanie dlhu má ten účinok, že ak ho dlžník podpísal, dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu dlhu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (podľa § 110 ods. 1).

Nielenže veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlhu dlh existoval, ale nemusí dokazovať ani jeho výšku. Pokiaľ by dlžník tvrdil opak, musel by to v konaní preukázať, dôkazné bremeno by spočívalo na dlžníkovi.