Uznanie dlhu a premlčanie
Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak dlžník platne uznal premlčaný dlh, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania. Dlžník však môže dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.
Pokiaľ ide o spôsob uznania dlhu platí, že na to, aby bolo uznanie dlhu platné, je potrebné, aby bol zrejmý dôvod a výška dlhu. Určite odporúčame pri koncipovaní uznania dlhu uviesť do listiny aj konkrétne údaje (napríklad zo zmluvy o pôžičke alebo faktúr). Nie je však neplatné také uznanie dlhu, ktoré odkazuje na prílohu uznania dlhu, pevne spojenú s podpísaným uznaním dlhu alebo na konkrétnu upomienku, ktorú veriteľ adresoval dlžníkovi, pričom z tejto upomienky je zrejmá výška a dôvod dlhu uvedený.
V prípade, keď by dlžník pred uplynutím premlčacej doby písomne uznal pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky (§ 558), začne plynúť nová, desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). Takéto uznanie dlhu však voči ručiteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ nevyslovil súhlas. Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie. Uznaním dlhu dlžníkom sa jeho právne postavenie nemení.
Zákon výslovne neurčuje, v akej forme má ručiteľ vysloviť súhlas s uznaním dlhu. Z povahy veci a z toho, že súhlas je súčasťou existujúceho ručiteľského záväzku, ktorý musí mať písomnú formu, vyplýva, že aj na takýto súhlas sa vyžaduje písomná forma.